2022 november

Moja skúsenosť s esenciami ARARETAMA-DOULA

Rad esencií Doula vznikol a bol vyrobený na želanie a tak trochu na „mieru“ dulám pre umierajúcich. Mal byť dulám oporou pri ich práci – sprevádzaní umierajúcich a ich blízkych procesom zomierania, a tiež pre pozostalých v „zdravom“ procese smútenia. Napokon sa ukázalo, že jeho využitie je oveľa širšie.

Zo zvedavosti čo vo mne otvorí, „otestovala” som hneď prvý doručený rad esencií priamo na sebe, i keď v tom čase som nemala blízkeho zomierajúceho ani blízkeho po krátko po smrti. Po doužívaní som potrebovala dlhší čas na ich doznievanie, aby som sa mohla podeliť o moju osobnú skúsenosť a prežitky. Aj keď ťažko ich dostať do slov.

Od prvého dňa ma esencie držali ako keby mimo nášho reálneho sveta. Samozrejme som žila svoj život v hmote vrátane emócií, mala som však pocit, akoby som pozerala film. Môj reálny skutočný život bol totiž ten môj vnútorný, presahujúci mňa samu i hranice všetkého. Predral sa z hĺbky nad všetko ostatné, jemný, avšak pevný v sile, rozlial sa a spojil sa do širokého Vedomia. Poznám tieto „stavy”, teraz to však bol stav trvalý s posvätným pocitom, že som vpustená nahliadnuť za záves, na „druhú stranu”.

Najintenzívnejšie a najčistejšie som tento stav prežívala, keď som bola sama, a asi aj preto ma to držalo tak trochu bokom od ľudí. Avšak keď som sa dostala do väčšej spoločnosti, nijako ma nerušila a nevytrhávala z mojich hĺbok. Vnímala som seba samu ako súčasť spoločnosti, no akoby v „sklenenej guli”.

Žila som v hlbokom nekonečnom pocite, že „všetko je v poriadku, všetko je ako má byť“ a bytostne som prežívala dôveru v život. Životom myslím život komplexne i s presahom za život fyzický.  

Fyzicky stav nezasahoval do faktov a hmotného priebehu môjho života. I keď sa v tom čase okolo mňa diali veľmi znepokojujúce udalosti, mne to „len” všetko dávalo svoj zmysel a  videla som ho krištáľovo čisto. Toto silné napojenie na Vedomie samo viac otvorilo prietok mojej mentálnej sily (ako keď sa na rybníku otvoria stavidlá), oslobodilo ma to od neadekvátnych emočných reakcií na podnety a dalo mi silnú emočnú stabilitu. Emócie, aj negatívne, vo mne prebiehali, ale „v pokoji”, trochu akoby mimo mňa, pekne ucelene prepojené s dianím do jedného hladkého guľatého celku. Všetko malo láskavý hlboký zmysel, presahujúci naše bežné ľudské vedomie. Všetko malo dokonca hlbokú logiku, avšak nie logiku rozumu, ani žiadne šialené a neuchopené ezo.

A ako išla u mňa fľaštička po fľaštičke? Je v tom veľa symboliky.

1. Odpustenie

Prvú fľaštičku som rozumom odďaľovala. Nevedela som v myšlienkach nájsť, komu by som mala odpustiť. Roky s odpustením pracujem, poznám jeho silu a tak si nedržím pocity krivdy, naopak mám pocit čistého stola. Poháňala ma však moja zvedavosť a začala som kvapkať esenciu bez nejakého zámeru. Nakoniec sa „zakopaný pes“ ukázal v rovine, kde som vôbec nečakala. Odpúšťanie hnevu. Odpúšťanie energie hnevu ako z tlakového hrnca. Veľmi jemne a plynulo ma to učilo žiť s mojou zlosťou a hnevom. Sú to moje celoživotné témy. Rokmi som sa naučila s nimi pracovať, nepotláčať ich, pustiť regulovane, tak, aby som neubližovala okoliu a nemali deštrukčné účinky na ostatných ani na mňa. Náraz hnevu a jeho obrovská energia však zostávali po celý život rovnaké. Väčšinou, ak sa mi to podarilo, som jeho silu nasmerovala do voľného priestoru – a tak jeho obrovská energia často vyšla nazmar. Málokedy, a skôr náhodne než úplne vedome, som ju využila konštruktívne. Avšak teraz, pri užívaní esencií, vďaka „pochopeniu” a vhľadu, jeho intenzita prirodzene oslabla, alebo presnejšie povedané nemala som tendenciu okamžite vybuchnúť. Hnev vo mne len tlel ako žeravé uhlíky a čakal na „svoj správny okamžik“ prejaviť sa. Nebolo ho teda treba potláčať ani regulovať. Zdroj hnevu a potenciál jeho silnej energie však zostal. Len v kľude „čakal“ na svoj okamžik k výbuchu, a na svoj priestor, kde mohol zaúčinkovať konštruktívne – ako impulz k činu, ku zmene, po pochopení danej situácie.  Prežívanie takéhoto priebehu hnevu bolo tak prirodzené – a celé to niekde v hĺbke, mimo hlavu, dávalo zmysel. A naviac som nikomu nerobila zrkadlo. Aké uľavujúce… Najdôležitejšie v tomto procese však nakoniec bolo odpustenie si samej sebe.

2. Pustenie

Po prvom týždni, vnorená v „hĺbke” som v nej ďalej plynula. Téma púšťania sa mi prejavila v púšťaní a opúšťaní mojich zabehnutých vzorcov reakcií a správania. Prekvapila ma ľahkosť, prirodzenosť, až samozrejmosť zmien. Akoby som nové vzorce vnímania a správania mala dávno zabehnuté a boli mi úplne vlastné. Počiatočný impulz a energiu do tohto jemného a plynulého procesu zmien mi ale dala energia hnevu.

Mala som tendenciu fľaštičku si šetriť, naťahovať v čase. Išlo to s ňou tak hladko, že mi s ňou bolo dobre a nechcelo sa mi ju pustiť. Nakoniec som dostala chuť a šupla som zvyšok celý naraz. Čakala ma posledná.

3. Nová cesta

Začiatok užívania ma chytil v čase, keď som začala dosť radikálne rušiť a nanovo nastavovať staré zabehané systémy práce a začala som spúšťať nové veci. A naraz išlo všetko hladko ako po masle, i keď celé dva predchádzajúce roky to šialene drhlo. Zároveň som odchádzala na kurz Prírodné pohrebníctvo. Do fľaštičky sa mi ale vôbec nechcelo. Stále som užívanie prerušovala, vynechávala… ale nakoniec som ju dopila. Túto symboliku ešte spracovávam a pozorujem na sebe v dennom živote. A láskavo sa usmievam nad tým, ako to s nastúpením na novú cestu mám.

V celom širokom procese sa prejavil dopad na iných ľudí okolo mňa, medzi nimi aj na môjho chorého otca.

To je moja skúsenosť s esenciami Dula, s ich darom. Je na nich vždy úžasné, dvere ktoré mi otvoria, sa už nikdy nezavrú…

Želmíra