Postrehy zo života Romany S.

Moje rozprávanie o tom čo mi priniesol seminár so Sandrou „ZNOVUZRODENIE“ začnem spomienkami na to, keď som ako školáčka pravidelne na Vianoce prehovárala maminu, aby sme si zobrali domov opustené dieťa z detského domova J obdobne to pokračovalo ukončením SŠ, kedy som v rukách držala 2 rozhodnutia o prijatí na VŠ. Personálny manažment a Sociálna práca, v rámci ktorej mali študenti možnosť vycestovať na misijnú cestu do Afriky – ako inak, zachraňovať černoškov. V tom čase som si myslela, že sa rozhodujem racionálne, ekonomicky a podľa momentálneho nastavenia sveta a preto som si vybrala personálny manažment, ktorý ma dnes živí a pomoc ľuďom som dala bokom.

Po absolvovaní „znovuzrodenia“, ktorého priebeh, emócie, pocity, city a prežívanie si zaslúžia svoju vlastnú kapitolu, som si povedala, že si okrem upratovania v sebe idem urobiť poriadok aj v starých knihách, ktoré som sa chystala pretriediť už dávno. Narazila som na knihu, ktorá však nebola moja. Mala strieborný obal, pekne sa ligotala, v strede veľkými modrými písmenami Anjel na každý deň. Otvorila som ju najmä, aby som zistila či v nej nie je napísané minimálne venovanie, aby som zistila čia je, lebo moja nie. Venovanie v nej síce bolo, ale kto je Anika som netušila. V návode na knihu znelo: otvorte knihu náhodne, anjel Vás vždy povedie. Otvorila som a začala čítať o anjelovi, ktorý pomáha nájsť naše poslanie tu na zemi. Stuhla mi krv v žilách. Sandrina prvá otázka predsa bola: Opýtajte sa samých seba, kto ste, prečo ste tu, aké máte zručnosti, poslanie, čo ste si so sebou priniesli do batôžka, čo máte rozvíjať. Čítala som ďalej. V knihe sa písalo o inštrukciu k tomu, ako sa anjelovi prihovoriť a ako hľadať znamenie. Pre môjho anjela, ktorý mal pomôcť odhaliť poslanie bola typickou farbou ružová. Nebola som si celkom istá či keď „to okolo mňa prejde“ to neprehliadnem. Potrebovala som ísť na vzduch, preto som zobrala nášho psa a šla na prechádzku. Prechádzali sme sa relatívne dlho a v tom som videla oproti nám kráčať miestne dievča s veľmi zlou povesťou. Už po skončení strednej školy si na seba zarábala prostitúciou, drogovala, svoje tehotenstvo prežila v aute pred panelákom, až nakoniec skončila vo väzení, z ktorého ju prepustili za dobré správanie. Zastavila sa, lebo chcela pohladkať môjho psa a aj sa mi prihovorila. Ja som tam len stála, paralyzovaná, po celom tele som mala zimomriavky, v očiach slzy a nezmohla som sa ani jedno jediné slovo. Ona totiž mala oblečené ružové tepláky a mne to tam na tom chodníku celé doplo. Moje srdce mi dalo odpoveď na to čo je mojím poslaním. Veď k tomu inklinujem od detstva. Pomáhať ľuďom, ktorí sa „vyosili“ sú nešťastní, nezaradení, nežijú plnohodnotný život. Zatiaľ netuším ako a kde mám začať, je to všetko hmlisté, ale prišla som na tom a vo veľkej miere sa pod to bezpochýb podpísala moja účasť na Sandrinom seminári a súvislosti, ktoré som si začala dávať dokopy.

„Očistiť sa“ mi prinieslo aj ďalšie veci: učím sa úplne iným spôsobom narábať s emóciami, najmä tak, aby mi neškodili. Mám oveľa väčšie pochopenie pre ľudí, získala som viac pokory a ľudia z môjho okolia sa ma pýtajú či som zamilovaná, lebo vidno, aká som šťastná a že žiarim. Pri mojej odpovedi, že či nemôžem byť šťastná len tak, lebo som a žijem na mňa pozerajú ako na ufóna J tieto a aj oveľa horšie veci sa ma však nedotýkajú. Na krivdy neodpovedám krivdou, na hnev hnevom, na krik krikom, ale láskou a pochopením. Lebo už viem, že za tým hnevajúcim a kričúcim človekom je len niečo čo ho bolí. Inak ma v srdci dobro.

Zamerala som sa na seba, nie sebecky, ale cez sebaspoznávanie a sebalásku. Mám pred sebou ešte obrovský kus cesty a už teraz sa teším, čo ma tento rok ešte po seminári stretne. Jedno je však isté: odhaliť v sebe pod nánosmi výchovy, okolia, školy a sveta v ktorom žijeme svoje JA je nesmierne náročná cesta, ktorá však stojí za to. Som nesmierne vďačná a šťastná, že mi Veronika a seminár so Sandrou skrížili cestu. Hľadala by som svoje JA oveľa, oveľa dlhšie…ak by sa mi vôbec podarilo nájsť ho.

P.S. seminár sme uzatvárali vyslovením slova, ktoré má pre nás veľký význam. To moje bola LÁSKA. V akejkoľvek podobe. Moje ťažké vzťahy plné nerovnováhy, odmietania a využívania sa zázračne uzavreli, ale nie pálením mostov, ale „vyčistením“ krívd, odpustením, roztopením a poďakovaním. Zrazu som cítila tu číru vodičku, čo mám v srdci. Vedela som, že je čas na lásku, ale že mi príde do cesty takmer okamžite po tomto mojom vyliečení som ani len nedúfala. Je to fešák J Vybral si ma on. Nemá po žiadnom ťažkom rozchode, nemá v srdci žiadne bolesti, z ktorých sa najskôr musí dostať a až potom si môže začať nový vzťah. Dáva mi pocit slobody a ochrany zároveň. Nie je to nič iné, len moje zrkadlo toho, že som na veľmi dobrej ceste dostať sa ešte hlbšie do stredu svojho JA. Seminára by som sa zúčastnila opäť. Netreba sa báť pozrieť sa do svojho vnútra. Nájdete tam samé krásne veci.